SEBASTIÁN

Príbeh Sebastiána.
Piatok večer.
Idem si svojími chodníčkami. Nejak ma už nebavia, každý večer to isté. Rozhodnem sa zväčšiť svoj rajón. Idem do sveta.
Svet je ale veľký a žijú v ňom rôzne tvory.
Jeden taký tvor je človek. Divný to tvor.
Taký človek je schopný hrozných vecí. No uznajte.
Idem, idem. Zrazu strašný hluk a strašná bolesť. Taká bolesť až som zamdlel. Keď som sa prebral stále bola, neorestávala, otupovala moje zmysly.
Zbadal som, že som prednou labkou stúpol do klepca. Úplne mi zmasakroval labenku.
Bola to taká bolesť, že som si chcel uhryznúť vlastnú labu, len nech ju mám von.
Človek. Spôsobil to zlý človek.
Našťastie, neskôr ma plačúceho od bolesti našli iní ľudia. Boli to moji kŕmiči, k nim som chodieval papať a vyhrievať sa na záhradu. Keďže som nechodil dlhšie, ani na zavolanie, rozhodli sa ísť ma hľadať. Ďakujem im za moju záchranu. Neváhali a utekali so mnou na pohotovosť. Tam slúžil Dr. Domaniža. Ja som hneď vedel, že už bude dobre.
A na tomto mieste začína môj nový príbeh.
Volám sa Sebastián.
Patrím pod Srdce pre mačky.
Som po amputácii prednej labenky.
Som v dočaske u Martine – Thank you 🙂
Rana je už takmer tip top, chystám sa pomaly na vakcíny.
Som neskutočný mojko.
Milujem človeka ! Hej napriek všetkému, milujem.
Som vďačný Sebastián. 💙
Bude šťastný ten, kto si ma adoptuje 🙂